HÁREM

tajomstvom opradená záhada

Pojem hárem podľa všetkého má svoje korene v slove "haram", ktoré znamená "zakázaný". V priebehu storočí si privlastnil nový význam a to "chránený" a "zdržanlivý". Je to práve neporovnateľný a fantastický život v háreme plný zahalených tajomstiev, ktorý nás fascinuje.

Hárem bol miestom žien. Za čias Ottomana bol samozrejme pre cudzincov a všetkých mužov okrem sultána neprístupný. Jedine eunuchom bol vstup do niektorých jeho častí povolený.

Najväčšou silou v háreme však nedisponoval práve sultán, ale jeho matka, ktorá viedla celý hárem pretože obyčajne splietala množstvo intríg. Jej izba bola zariadená veľmi honosne, plná vzácností a najvyššie palácové slúžky  sa o ňu starali veľmi úslužne. Tento "personál" v paláci vyberal sám sultán a bolo im dovolené obsluhovať a obklopovať sultána, čo bolo veľkou cťou. Tieto ženy rozkazovali ostatným slúžkam a omotávali si stráž okolo prstov. Všetky boli krásne, ideálnej postavy, vzdelané, ale jednoducho oblečené. Otrokyne málokrát moslimského pôvodu, ktoré boli kupované alebo sultánovi darované, v háreme mohli vystúpiť aj na vyššiu pozíciu. Ak sa sultánovi otrokyňa zapáčila dostala svoju vlastnú izbu a čakala s mnohými ďalšími na noc s ním...

Chystajúc sa každý deň na výber sultána strávili v Hammame, kúpeľnom dome v háreme, takmer celý deň. Otrokyne, ich počas kúpeľa umývali, masírovali, česali. Po kúpeli ich obliekli do krásnych šiat, nalíčili, učesali a ozdobili krásnymi šperkami. Takto vystrojené predstúpili pred panovníka a čakali, ktorá sa stane tou "vyvolenou". 

Po tom ako si sultán niektorú vybral, dievča v očiach ostatných v žiadnom prípade neprišlo o nevinnosť, ale naopak, vzrástla. Snom každej, ktorá s ním strávila noc bolo porodiť prvorodeného syna. Jedine prvorodený bol zárukou ženy, že sa po smrti manžela sultána dostane po boku syna na čelo celého háremu a nahradí matku bývalého sultána. Preto všetky ženy stáli proti sebe, splietali intrigy a častokrát dokonca aj zabíjali.  

Podľa Ottomanovho zákona bolo sultánovi povolené vraždiť svojich bratov a synov ak by sa tým vyriešila otázka následníctva a dedičstva. Zmyslom toho bolo vyhnutie sa občianskej vojne po smrti sultána.

Ak nové dámy háremu pochádzali z vysoko postavenej rodiny predané boli vo veku od 10 do 12 rokov. Potom sa sultán rozhodol, do ktorej časti háremu dievča poslať. V jednotlivých častiach vyrástali a boli vedené k úslužnému životu v háreme. Učili ich hrať na hudobných nástrojoch, recitovať, milovať...Ak dievča ukončilo svoje vzdelávanie za múrmi paláca a chcela odísť, bola pripravená na sobáš. Hľadali si primeraného manžela a to väčšinou vo vyšších sultánových kruhoh. Od panovníka, ktorý zastupoval v tomto prípade jej otca, dostala potrebnú výbavu a obydlie. Sultán bol považovaný za najväčšieho učiteľa a preto bol považovaný za svätého.        

Treťou najdôležitejšou osobou v háreme bol čierny eunuch. Jeho priestory boli oveľa väčšie a veľkolepejšie ako izby ostatných eunuchov. Jeho úlohou bolo kontrolovať ostatných, reguloval peňažné výdavky háremu; kúpal, depiloval, líčil a obliekal najvyššiu ženu sultána. Eunuchmi sa stávali chlapci z chudobných rodín z Afriky, Ázie a Európy, ktorým boli kompletne odrezané pohlavné orgány.

Fascinujúci život za bránami paláca však dodnes nie je úplne objasnený a zostáva naďalej záhadou.