Brušný alebo orientálny tanec je umením, ktoré k nám prišlo z arabského sveta a stále sa tu len udomácňuje. Väčšina našincov teda celkom presne nevie, aké zásady by sa mali pri zhliadaní takéhoto kultúrneho vystúpenia dodržiavať. Priblížme si spoločne etiketu brušného tanca a zhrňme ju do základných pravidel.

1.      divák by mal ostať počas tohto vystúpenia pokojný a ani pod vplyvom alkoholu by sa nemal znížiť k rôznym pokrikom smerom k tanečnici. Rozhodne by nemal do éteru púšťať citoslovcia typu „vááu“, „úúúú“ a podobne...

2.      pri vystúpení je dovolené tlieskať do rytmu alebo lúskať, dokonca je to priam žiadané. Slovenský divák na to nie je veľmi zvyknutý, sálu väčšinou roztlieskajú arabskí hostia. Vytvorí to veľmi príjemnú atmosféru a tanečnicu to motivuje ku kvalitnejšiemu výkonu.

3.     akokoľvek nadšení diváci by sa nemali uchyľovať k tomu, aby tanečnicu napodobňovali a skúšali robiť podobné kreácie - s brušnou tanečnicou sa totiž netancuje. Je to umelecké vystúpenie a aj keď ideme na koncert symfonického orchestra, nevytiahneme husle a nehráme s nimi.

4.      brušná alebo orientálna tanečnica nie je striptérka!!! Počas vystúpenia dá zo seba dole maximálne tak závoj, inak svoj tanec ukončí v rovnakom oblečení, v akom ho začala. Preto nie sú na mieste pokriky ako „daj to zo seba dole.“

5.      v arabských krajinách je zvykom a priam vecou cti dávať tanečnici peniaze. Tá zatancuje pri určitom stole a za takúto zábavu ju prísediaci odmenia. Ak chcú umelkyni niečo dať, nemôžu jej to len tak strčiť za kostým. Hotovosť jej môžu odovzdať do ruky, za kostým(najčastejšie ramienka na podprsenke, pás) len v prípade zvolenia tanečnice a len pomocou dvoch prstov. Treba to robiť citlivo, brušná tanečnica nie je striptérka, ale umelkyňa!

6.      tanečnica sa na „scéne“ objavuje stále len na určitú chvíľu. Väčšinou odtancuje dve pesničky a následne si ide oddýchnuť. Tanec sa opakuje približne po pol hodine. Po jeho ukončení je potlesk samozrejme na mieste.

  Druhou variantou typickou skôr pre arabské podniky v zahraničí (Egypt,Sýria,Anglicko)je približne polhodinové vystúpenie, počas ktorého tanečnica prichádza na pódium veľkolepým štýlom raqs sharqi, pokračuje štýlom beledi, počas ktorého načerpáva energiu z publika a na záver ponúka ukážku svojho majstrovského umenia v podobe drum sóla.

7.      orientálna umelkyňa by sa nemala ignorovať. Hostia by si ju mali všímať, pozerať sa na ňu, pokojne sa na ňu usmiať. Ignorácia  je každého osobnou vecou, ale nie je to najvhodnejšie „uctenie“ si tanečnice.